Tretia strana

Tretia strana je zastrešujúci pojem pre kohokoľvek mimo konzorcia, kto napriek tomu prispieva k projektu. Pravidlá sa podľa druhu ostro líšia, takže prvou úlohou je určiť, s ktorým z nich máte do činenia.

SUBDODÁVATEĽ vám predáva prácu za trhovú cenu na základe zmluvy. PRISPIEVATEĽ VECNÝM PLNENÍM poskytuje prijímateľovi zamestnancov, vybavenie alebo priestory (buď za odplatu, alebo bezplatne) a náklady účtuje prijímateľ, nie tretia strana. PRÍJEMCA FINANČNEJ PODPORY dostáva od projektu malý grant cez otvorenú výzvu, čo je práve to, čo znamená kaskádové financovanie.

O tom, či je usporiadanie oprávnené, rozhoduje to, či bolo uvedené v návrhu. Vecné plnenie a plánované subdodávky patria do opisu akcie; podpora tretím stranám musí byť predvídaná v téme a podrobne opísaná. Pridať neuvedenú tretiu stranu neskôr znamená v lepšom prípade dodatok a v horšom neoprávnené náklady.

Finančne na tomto rozlíšení záleží preto, že paušálna sadzba nepriamych nákladov sa počíta z priamych nákladov bez subdodávok a bez finančnej podpory tretím stranám. Presunúť prácu z vlastných zamestnancov na subdodávateľa vás preto stojí 25% réžie z tej sumy, a to popri marži, ktorú si dodávateľ účtuje.

Prístupové práva sledujú tú istú logiku. Subdodávateľ spravidla nezískava k výsledkom žiadne práva a nemá povinnosť prístup poskytnúť, čo je v poriadku pri skúšobnom laboratóriu a nebezpečné pri komkoľvek, kto robí tvorivú technickú prácu. Ak by tretia strana mohla vytvoriť niečo patentovateľné, nemá byť subdodávateľom.